Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Nálezy archeologických výskumov z povrchových zberov v katastrálnom území obce a v okolí dokumentujú osídlenie už v mladšej dobe kamennej. Ako osada sa obec Baďan po prvýkrát v písomnom prameni objavuje v roku 1245 pod názvom Villa Bagun. Územie Baďana sa teda po prvý raz dostalo do písomného prameňa 9. septembra 1245, kedy uhorský kráľ Belo IV. vydal v Hrnove metačnú listinu vymedzujúcu hranice pre premonštrátsky kláštor v Šahách. V tejto listine sa podľa topografických názvov podarilo identifikovať územie Baďana.

Osídlenie a funkčnosť stredovekej osady v období feudalizmu v Baďane dokladujú architektonické prvky miestneho kostola cirkvi ev.a.v. z románskeho obdobia a tiež zachované písomné pramene z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území vtedajšej osady, či dediny z roku 1245, neznamená jej založenie, ale uvedenie územia Baďana do písomných dejín.

Listina z roku 1245, hodnoverný odpis z roku 1270 - 1. písomná zmienka o obci Baďan a Klastava

Od konca 20-tych rokov 14. storočia až po zrušenie poddanstva v 19. storočí, patrila obec do majetku rôznych zemepánskych rodín (Žemberyovcov, Horhyovcov, Borošovcov, Lukáčovcov, Gebhardovcov i viacerých mešťanov z Bátoviec), zväčša pochádzajúcich z južnej časti Hontianskej stolice.

V druhej polovici 16. storočia dedina prežívala obdobie hrozieb tureckej expanzie. Začiatkom 70-tych rokov v jej bezprostrednej blízkosti predchádzala hranica správnej územnej oblasti vytvorenej Turkami, hranica novohradského sandžaku. 

Už zo začiatku 17. storočia sa zachovali údaje o tunajšom dedinskom remesle. Z tradičných dedinských remesiel sa prevádzalo kováčstvo, mlynárstvo, pivovarníctvo, ševcovstvo (obuvníctvo), mäsiari a remeslá spojené s prácou s drevom. Zachované písomné pramene dokumentujú, že činnosť obyvateľov dediny bola zameraná najmä na poľnohospodárstvo a drevorubačstvo. Zemepánom, obyvateľstvo v rámci poddaných povinností vykonávalo práce, kde odvádzalo časť úrody v naturálnej forme. Neskôr v 18. storočí s možnosťou vyrovnania v peňažnej forme. V sociálnej rozvrstvenosti sa podľa majetkovej držby obyvatelia delili na majetnejších sedliakov (coloni), chudobnejších želiarov (inquilini) a podželiarov (subquilini).

Žatva (okolo roku 1980)

Podľa súdobých historických prameňov, počiatky cirkvi ev.a.v. v Baďane siahajú do polovice 16. storočia. Miestny cirkevný zbor sa v plnej miere sformoval počas 17. storočia. Baďan sa stal matkocirkvou s filiálkami v Počúvadle a Klastave. K rozvoju reformačného hnutia v dedinách, z južnej strany Sitna, začiatkom 17. storočia dopomohla rozsiahla pastoračná činnosť viacerých duchovných osobností. Od roku 1626 do roku 1807 v Baďane pôsobilo 24 farárov. V roku 1810 bola postavená nová ev.a.v. škola. V 60. rokoch 18. storočia Ľudovít barón von Hellenbach, poskytol finančné prostriedky na kúpu nového organa. V historických prameňoch sa uvádza, že sa po prvý raz na ňom hralo 16. novembra 1766.

Ján Čierny ml., ev. a. v. farár

K najväčším historickým pamiatkam patrí evanjelický kostol. V súpise pamiatok je na Slovensku charakterizovaný ako neskororenesančný z roku 1685. Napriek tomu je však zrejmé, že kostolík je starší a svojim tvarovým riešením a rozmiestnením otvorov ho možno označiť ako pôvodnú románsku rotundu.

Románska rotunda pred rekonštrukciou (okolo roku 2000)

Významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska prináleží baďanskému rodákovi, seniorovi Pavlovi Valašskému, ktorý sa tu narodil 29. januára 1724. Po štúdiách v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a Bratislave, pokračoval na univerzitách v Nemecku. Ako farár ev.a.v. pôsobil v Slovenskom Komlóši, Cinkote, nakoniec v Jelšave, kde zomrel v roku 1824. Ako jeden z prvých napísal ucelené dejiny literatúry v Uhorsku a ďalšie práce venoval náboženskej problematike. Napísal hodnotné dejiny cirkvi ev.a.v. v Jelšave.

Pamätná tabuľa umiestnená pred vstupom do Ev. a. v. kostola

                                                                                                                                                                                                                             Od konca 40. rokov 19. storočia, prechádzalo obyvateľstvo Baďana a Klastavy významnými zmenami, najmä v oblasti spoločenského a sociálneho postavenia. Zákonné zrušenie poddanstva v marci 1848, si následne vyžiadalo vydanie viacerých opatrení. Význam zohrával urbársky patent cisára Františka Jozefa I. Habsburského. Panovník ním potvrdil zrušenie poddanstva v Uhorsku, právo roľníkov a pôdy. Roľníkom sa umožnil výkup usadlosti, ale aj pôdy.

Počas 20. storočia obidve dediny poznamenali všetky udalosti a deje doby. Počnúc I. svetovou vojnou, alebo II. svetovou, končiac zmenami po novembri 1989. Na začiatku 20. storočia sa  rozvinuli dôležité hospodárske celky – Baďan a  Klastava, urbárske spoločnosti. V hospodárskom živote dediny teda zohrávala v minulosti významnú úlohu Urbárska spoločnosť. V roku 1907 boli schválené stanovy. Spoločnosť mala 35 podielnikov vlastniacich 116 podielov.

V oblasti kultúrneho života, ku ktorému svojou prácou prispievali miestni farári a učitelia školy ev.a.v., je možné uviesť aj činnosť Združenia evanjelickej mládeže a 83. odbor Jednoty evanjelických žien. Zo spolkov spomeňme Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý mal v roku 1923  26 členov a vlastné stanovy, a Roľnícku besedu.

Do roku 1931 v Baďane pôsobil Obvodný notársky úrad, kedy došlo k jeho zrušeniu. Dedina pripadla do obvodu notariátu v Prenčove.

V roku 1944 počas SNP vznikol Revolučný národný výbor. Obyvatelia sa v plnej miere zapojili do národnooslobodzovacieho hnutia. Baďan oslobodili na jar 1945 vojská II. ukrajinského frontu a k nemu pričlenené rumunské jednotky. Nemecké vojská kládli silný odpor. Postup Červenej armády bol ako nepriateľ predpokladal, rýchlejší. Prvý marec 1945 sa stal dňom oslobodenia Baďana a Klastavy.  Počas bojov pri prechode frontu bolo poškodených 42 budov, škody sa odhadli na vyše 1 mil. korún. Občanov zapojených vo vojenských zložkách SNP po jeho ústupe zajali na Donovaloch, v Hronskej Dúbrave, Budči, Uľanke.

V roku 1945 v dôsledku nových spoločenských zmien sa v Baďane vytvoril MNV. V roku 1949 vznikol Prípravný výbor pre založenie miestneho JRD, ktoré až do reorganizácie k 31.12.1970 pôsobilo vo viacerých typoch. Po spoločenských zmenách v roku 1989 vzniklo zo zreorganizovaného JRD 20. výročia SNP so sídlom v Počúvadle samostatné RD. 

Práca MNV, jeho poslancov a tiež obyvateľov v nedávnej minulosti sa zameriavala na budovanie novej infraštruktúry obce. Postupne sa dobudovala elektrifikácia, zrekonštruovali a vybudovali sa nové komunikácie, miestny rozhlas.

Najvýznamnejšia stavba v obci v posledných rokoch bol kultúrny dom. Ďalej sa zrekonštruovala MŠ, vybudovala sa predajňa potravín.

Výstavba kultúrneho domu v Baďane

V roku 1971 sa vzhľadom na veľký úbytok obyvateľstva pripojila správa obce Klastava, pod riadenie MNV v Baďane. Klesajúce trendy v počte obyvateľstva mali za následok aj zrušenie najnižších stupňov škôl v Baďane, ale aj v okolitých obciach.


 


 

dnes je: 18.12.2017

meniny má: Sláva, Slávka

webygroup
ÚvodÚvodná stránka